Kontext a každodennosť
Architektúra nevzniká izolovane. Čítame miesto — jeho históriu, urbanistické väzby, mierku, sociálne vzťahy aj každodennosť. Zaujíma nás nielen samotná budova, ale aj to, čo sa deje medzi ňou a mestom. Architektúra je súčasťou života miesta, nie samostatným artefaktom.
Jasný rád, otvorený systém
Hľadáme systém, modul alebo pravidlo, ktoré dá projektu vnútornú logiku. Nemá však byť rigidný — dobrý systém umožňuje variabilitu, prispôsobenie aj nepredvídané situácie. Rád chápeme ako nástroj, nie ako dogmu.
Dlhý život architektúry
Dobrá architektúra nemusí dokonale fungovať iba pre jeden scenár. Mala by byť schopná absorbovať zmenu — zmenu funkcie, spôsobu používania aj potrieb spoločnosti. Robustnosť, flexibilita a možnosť budúcej transformácie predlžujú život architektúry a znižujú potrebu začínať odznova.
Transformácia a vrstvenie
Existujúcu štruktúru nevnímame ako prekážku, ale ako zdroj. Zachovávame hodnotné, prehodnocujeme nefunkčné, dopĺňame chýbajúce a vytvárame nové. Mesto a architektúra sú vrstvy času, funkcií, materiálov a udalostí. Nový zásah preto nevnímame ako začiatok od nuly, ale ako ďalšiu vrstvu v kontinuálnom vývoji miesta.
Priestor pred gestom
Forma je dôsledkom premysleného konceptu, nie cieľom sama o sebe. Prednosť majú mierka, proporcia, materiál, svetlo, konštrukcia, priestorové vzťahy a spôsob používania. Menej nás zaujíma efektné gesto, viac kvalita priestoru a jeho schopnosť vytvárať atmosféru.